História Žrebčína Kopčany
Prvá zmienka o existencii záhorskej obce Kopčany z roku 1392 pochádza zo súpisu fár šaštínskeho archidiakonátu a týka sa dvoru Kopchan patriaceho do panstva holíčskeho hradu. V dokumente sa uvádza i údaj o fare, čo potvrdzuje domnienku o existencii kostola a o legislatívnom usporiadaní obce.
Žrebčín je situovaný na rovnom priestranstve medzi komunikáciou vedúcou do obce a riekou Moravou. Severným krídlom, v strede ktorého je reprezentačná časť je situovaný na os komunikácie, ktorá vedie do holíčskeho kaštieľa. Objekt je dvojpodlažný (druhé podlažie tvorí vlastne podkrovie), štvorkrídlového pôdorysu s vnútorným uzavretým dvorom. Jeho tri krídla sú jednotraktové. Západné krídlo tvorí dvojtrakt a je podpivničené. Vstupy do vnútorného dvora sú situované na strednú os krídla východného, západného a severného (a na tretiu os južného krídla). Západné krídlo administratívne je prístupné z prejazdu. Vo východnom a západnom krídle sú situované schodiská vedúce na II. podlažie (do podkrovia). Miestnosti prízemia sú radené aditívne za sebou. Sú čiastočne priechodné a čiastočne prístupné z dvora. Miestnosti západného krídla sú z častí prepojené a niektoré prístupné zo spojovacej chodbičky. Do miestnosti II. podlažia (podkrovia) sprostredkúva prístup spojovacia chodbička (západné krídlo). Hlavná severná fasáda, v strede ktorej je malýkaštieľ, je dvojpodlažná, má v úrovni I. podlažia otvorený balkón. Rizalit uzatvára volutový štít so slnečnými hodinami. Severná fasáda (reprezentačná časť) je vertikálne členená ako jej dvorová časť. Architektonické členenie tejto fasády je zhodné s jej južnou časťou.Vonkajšie i dvorové fasády krídel objektu sú členené piliermi uzavretými stlačenými, oblúkmi tak, že vytvárajú slepé arkády. Arkády sú ukončené trojbokými štítmi s bohato profilovanou rímsou. Štíty nad strednou osou krídel majú segmentové ukončenie, tiež s bohato profilovanou rímsou. Vnútorná dispozícia objektu je pravidelná a vyvážená. V 19.storočí sa podkrovia (II. podlažie) západného krídla situovali obytné priestory, ktoré však rešpektovali vnútornú dispozíciu I. podlažia. Ostatné priestory podlažia si zachovali pôvodné dispozičné členenie. Rekonštrukcia si vyžiada veľa úsilia aby sa priblížila pôvodnej situácii.
Popis pamiatky z hradiska historického
Obec Kopčany leží na západnom Slovensku, v slovenskej častí Dolnomoravského úvalu, 7 km od Holíča. Počiatky obce spadajú hlboko do minulosti o čom svedčí aj fakt, že sa tu nachádza sídlisko lengyelskej kultúry, žiarový hrob stredodunajskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej. V chotári obce je halštatské sídlisko, kostrové pohrebisko, sídlisko slovanské z doby Vel'komoravskej ríše. Aj napriek tomu, že Kopčany ležia v údolí rieky Moravy v oblasti najbohatšieho výskytu kedysi osídlených dún, obec z 13. storočia sa spomína až v roku 1392. Obec patrila od stredoveku k panstvu Holíč.
Predpokladáme, že história obce bola závislá na holíčskom panstve od stredoveku a vyvíjala sa súčasne s históriou Holíča, čo nepriamo potvrdzuje aj absencia literárnych prameňov z tohto obdobia. Záhorské mestečká sa mohli pri svojom vzniku oprieť o vel'komoravskú tradíciu. Osídlený komplex na Valach medzi Kopčanmi a Mikulčicami mal všetky náležitosti prvých stredovekých miest, budovatelia ktorých sa inšpirovali klasickými vzormi prinesenými zo stredomoria.
Záhorie zohráva v stredoveku veľmi dôležitú úlohu v obrannom systéme západnej častí Uhorska. Týmto územím vedú komunikačné spoje ako jantárová cesta, stará česká cesta (Via hemica) ide cez Holíč, Bratislavská cesta (Veľká cesta). Holíč, teda aj Kopčany ležali na dôležitej križovatke obchodných a vojenských ciest.
Hrad Holíč vznikal pravdepodobne po roku 1032. Aj keď sa Kopčany v literárnych prameňoch spomínajú až v roku 1392, predpokladáme, že na sídliskách z obdobia Veľkej Moravy vznikalo novšie, rannostredoveké osídlenie, ako v neďalekom Holíči.
Kopčany boli koncom XV. storočia majetkom rodiny Bakycsovcev. Vlastníkom bola Margaréta Pauli Markovich-Bakycs, ako sa uvádza v spise Rudolfa II. z roku 1589. Od roku 1505 vlastnili majetok Csoborovci, Gróf Adam Csobor v rokoch 1660-1680 vybudoval rozsiahly, bohatý žrebčín v ktorom zhromaždil čistokrvné arabské, španielske a iné kone.
V roku 1711 Ján Adam odkázal panstvo svojim dcéram- staršej Márii Alžbete, vojvodkyni z Holštýnska a Márii Antonii Czoborovej. (Jan Adam zomrel v auguste 1712). Mária Antonia dokázala odkúpiť podiel svojej sestry a už v septembri 1712 sa stala majiteľkou hodonínskeho panstva.Spoločný Lichtenštajnsko-czoborovský majetok sa rozkladal po oboch stranách rieky Moravy, pričom správu mali manželia rozdelenú. Uhorský magnát Marek Adam Czobor de Szent Mihály vládol z Holíča 4 mestečkám a 25 dedinám, Mária Antonia riadila z Hodonína 19 dedín. Toto spoločenstvo, od smrti Jana Adama (1712) trvalo až do roku 1728. A vtedy začínajú problémy. Uhorské panstvá Holíč a Šaštín totiž zdedil Markov syn z predchádzajúceho manželstva Josef. Jeho nevlastná matka Mária Antonia si ponechala vládu nad Hodonínskom a v roku 1731 sa po druhý raz vydala za Karla Hržana (Herzana) z Harrasu.
Ako majiteľka panstva je spomínaná v rokoch 1716 až 1749. Medzitým na uhorskej strana hraníc mladý pán, zvyknutý na blahobyt bez práce, prichádza v roku 1736 o obe uhorské panstvá. Kupcom nebol nik iný, ako František Lotrinský, manžel budúcej kráľovnej Márie Terézie. Josefovi Czoborovi nezostalo takmer nič, lebo z predajnej ceny boli odškodnení z veľkej časti iba veritelia a neveľký zostatok mu bol vyplácaný formou doživotnej renty. Czoborova príbuzná, ktorá chcela rodové panstvá zachrániť, ho prinútila, aby jej zveril správu svojich statkov, avšak ani ona nemohla zabrániť predaju Holíča a Šaštína do rúk cisárskej rodiny, preto boj nakoniec vzdala. Panstvo Holíč sa tak na dlhú dobu stalo "výkladnou skriňou" rakúskeho cisárskeho domu. Od roku 1746 napríklad novo postavená továreň na keramiku, kde (na vtedajšiu dobu) bolo pomerne dobre postarané aj o robotníkov. Zámok v Holíči slúžiaci ako letné sídlo rodiny, nechal František nádherne vyzdobiť a odohrávali sa tu i prvé šľachtické divadelné predstavenia. Od konca tyridsiatych rokov 18. storočia poriadali Habsburgovci podľa anglického vzoru v blízkom Schlosshofe v Marchfelde (Rakúsko) pompézne hony na líšku a jeleňa, ktoré neskôr priniesli aj do Kopčian a do Holíča. Podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 navštívila cisárska rodina žrebčinec celkom šesťkrát. Na Záhorie prichádzala s veľkou suitou z Viedne cez Moravskú Novú Ves a po poľovačkách v reprezentačnej sále poriadala okázalé hostiny.
Hodonínske panstvo dostalo r. 1755 vnúteného správcu Kryštofa Cavrianiho, ktorý však už nemohol konečnému úpadku zabrániť. Dlhy narastali a úrady nariadili predaj. Panstvo sa dostalo do konkurzu, v ktorom ho odkúpil v auguste 1762 opäť cisár František Lotrinský. Cisár Josef II. rozšíril panstvo v roku 1783 ešte o Čejkovice. Tým sa vytvorilo na dnešnom moravsko - slovenskom pomedzí veľké "štátne" panstvo, patriace až do roku 1918 cisárskej rodina.
Panovníci z rodu Habsburgovcov chovali od polovice 16. storočia jazdecké a kočiarové kone vo vlastnej réžii v dvoch novozriadených žrebčínoch v Kladrubech nad Labem a v Lipici pri Terste (od r.1580). Odborným, chovateľským a technickým dozorom nad žrebčínmi bol poverený najvyšší "štolba", správca panovníckeho dvora. Túto funkciu zastávali príslušníci najbohatších šľachtických rodín v Rakúsko-Uhorsku. Po roku 1764 nastali zmeny vo výbere osôb pre funkciu najvyššieho "štolbu". Viac ako predtým bol kladený dôraz na diplomatické schopnosti a dvorské postavenie nových najvyšších "štolbov". Od konca 17. storočia do roku 1918 sa vystriedala rada šľachticov v tejto funkcii. Posledným najvyšším dvorným „štolbom“ bol Mikuláš Pálffy, majiteľ veľkostatku v Malackách. Po roku 1865 bol zástupcom vrchného "štolbu" Ondrej Pálffy.
Zbor zamestnancov sa postupom času rozrastal. Od 18. storočia nesie tento zbor zamestnancov pomenovanie "dvorský furtmistrovský úrad" (k.k. Futtermeisterant). Do smrti cisára Františka I. boli vo Viedni dva tieto úrady. Jeden pre cisára Františka I. a druhý pre dvor cisárovny Márie Terézie. Po ich zlúčení v roku 1766 mal úrad dvorného "furtmajstra" ako pomocný úrad najvyššieho „štolbu“ okrem prednostu, ešte štyroch úradníkov, z toho účtovníka a 3 pisárov. Dvorný "furtmistr'' bol vyberaný zo šľachty úradníckeho pôvodu. Z korešpondencie s kopčianskym žrebčínom v rokoch 1759-69 je známy barón Tuassaint a neskôr slobodný pán Posch (1762-64) a slobodný pán Sticker Haymingthal (1775-90).
V roku 1812 došlo k reorganizácii, vytvorili sa funkcie inšpektorov pri úrade najvyššieho „štolbu“, ktorí boli spojovacím článkom medzi jednotlivými dvorskými žrebčínmi a úradom najvyššieho „štoblu“. V rozpočte najvyššieho „štoblu“ boli zahrnuté: žrebčíny, ktoré samozrejme prinášali do pokladnice dvora, neskôr štátu, veľké príjmy.
Nóvum v chove koní v Čechách priniesol cisár Ferdinand so svojím synom arcivojvodom Ferdinandom, keď roku 1560 zriadil v Kladrubech veľkú oboru, kde už kone boli chované podľa určitého zimného a letného režimu v maštaliach, kobyly oddelene a začali sa uskutočňovať základné šľachtiteľské zásady. V 18. storočí samozrejme vzrástli požiadavky na ušľachtilosť plemien chovných koní. Veľkým podporovateľom rozvoja chovu koní bol cisár Karol VI., sám veľký znalec a chovateľ koní. Využil mocenského postavenia kráľa neapolského a španielskeho (do roku 1714) a doviezol z týchto zemí do Rakúsko Uhorska chovný materiál z Talianska, Španielska a arabských zemí a umiestnil ho do dvorných žrebčínov Kladrubech, Lipici pri Terste a žrebčíne v Halbthurne, získanom roku 1716 od Harrachovcov. Jeho zať František Lotrinský bol tiež milovníkom koní a hneď po svadbe s Máriou Teréziou previedol chovné kone z Lotrinska do Kopčian a Hodonína.
Žrebčín v Kopčanoch bol založený roku 1736 Františkom Štefanom vojvodom Lotrinským. Už roku 1736 sem zo svojho žrebčína v Saaralbe previedol chovné kone. Po jeho smrti zdedil majetok Holíč, Hodonín a Gbely syn Jozef II., ale ešte roku 1765 v rámci dohody o delení štátneho majetku od majetku panovníckej rodiny, prenechal otcove majetky svojej matke Márii Terézii. Kopčiansky žrebčín, bol pri tomto rokovaní konštituovaný ako právne samostatná jednotka, nestal sa jednotkou odovzdávaných majetkov Holíč a Hodonín a bol ponechaný v dvornom majetku ako dvorný žrebčín. Samostatnosť žrebčína pretrvala až do jeho zrušenia r.1828, kedy budovy a pozemky boli vrátené spať panstvu Holíč.
Žrebčín bol vedený správcom žrebčína (Gestuttmeister) a jeho zástupcom - kontrolórom podľa rovnakých zásad ako žrebčín v Kladrubech. Kontrolór sídlil mimo správneho strediska v Hodoníne, kde mal Kopčiansky žrebčín menšiu pobočku a pastviny. Za posledných 60 rokov trvania žrebčína v Kopčanoch sa tu vystriedali traja správcovia. V osobe správcu žrebčína Tino bola vyjadrená talianska orientácia žrebčína a jeho majiteľa cisára Františka Štefana ako veľkovojvodu toskanského. Tinov nástupca bol jeho doterajší kontrolór a zástupca Gontner, syn kladrubského správcu. Posledný správca žrebčína Fuhring prešiel najskôr pisárskou a kontrolórskou funkciou.
Kopčiansky žrebčín so svojimi 10 žrebcami a necelým počtom 100 kobýl a asi 200 mladými koňmi kobylkami a valachmi, bol žrebčínom menšieho typu. Plocha pozemkov užívaných žrebčínom mala výmeru asi 400 ha a z toho väčšinou boli lúky pri rieke Morave. Roku 1798 bol žrebčín zväčšený o kone žrebčína v Tešíne, keď panstvo Tešín bolo odovzdané z habsburského majetku venom dcére Márie Terézie a jej manželovi Albrechtovi Saskému. Okrem Hodonína bol ako filiálny žrebčín tiež po kratšiu dobu v puste Enyed na Žitnom ostrove (okr. Dunajská Streda) zatiaľ, kým odtiaľ s tešínskými koňmi tieto neboli odvedené do Kopčian.
Žrebčín bol zameraný na chov jazdeckých koní, mal značný počet cvičených žrebcov a pri jeho náhlom zrušení roku 1828 boli ľahšie kone prevedené do žrebčína Lipica a ťažné kone do Kladrúb.
Umelecko-historický rozbor
Žrebčín je stavba štvorcového pôdorysu, vyvýšená na jedno poschodie, oddelené kordónovou rímsou, členená lizénami, ktoré sú bosované. Táto poschodová časť má 5 okenných osí, medzi nimi lizény. V strede budovy na streche volutový štít. Na prvom poschodí slávnostná sieň s rímsou a neckovou klenbou so silne poškodeným nástropným freskom od J.Chamenta. Na východnej fasáde je na streche poschodovej budovy tympanon. Slávnostná sieň sa otvára do dvora balkónom s peknou železnou mrežou.
Žrebčín v Kopčanoch, svojou históriou spadá do obdobia bojov proti Turkom, do obdobia mocenských bojov Habsburgovcov a obdobia nastolenia vlády Márie Terézie. Po prvýkrát sa žrebčín spomína v archívnych dokladoch v tom zmysle, že gróf Adam Csoborv rokoch 1660-1680 vybudoval rozsiahly bohatý žrebčín. V archívnych dokladoch Slovenského ústredného archívu sa zachovala správa z roku 1682 v ktorej brat talianskeho staviteľa Johanusa Borsu má pohľadávku za kopčianske maštale. Avšak ani sondážnym ani archívnym výskumom sa nepodarilo preukázateľne dokázať, že existujúci žrebčín je v hmate totožný so žrebčínom založeným grófom Adamom Csoborom.
Výskumom v objekte boli vyhodnotené nasledovné stavebné etapy:
1.stavebná etapa 1736-1752
Túto etapu prezentuje štvorkrídlová stavba s ústredným štvorcovým dvorom, na vonkajších i vnútorných fasádach členená priebežnými piliermi. Na strednú os krídiel sú umiestnené prejazdy. Medzi osami pilierov sú situované okenné a vstupné otvory. V strede severného krídla je reprezentačná časť žrebčínu "malý kaštieľ ", dvoj podlažná s trikrát odstupňovaným rizalitem, priebežnou pásovou bosážou, pilastrami, ktoré zväzujú I. a II. podlažie, z vonkajšej strany ukončená trojbokým štítom (tympanonem). Z dvorovej strany je štít segmentového ukončenia.
Aj napriek tomu, že reprezentačná časť žrebčína vtláča objektu umelecký výraz baroka, hmatové, architektonické vyznanie nám skôr pripomína niektorú zo svatských stavieb, ktorá je poplatné vkusu ešte stále sa prikláňajúcemu k renesančnému umeniu z poslednej tretiny 17.storočia. Tento dojem sa pravdepodobne zámerne snažil vyvolať autor nákresov cisárskeho žrebčína, ktorý túto účelovú stavbu komponoval.
2. stavebná etapa 1752-1773.
V tomto období vzniká nadstavba podkrovia (II. podlažia) v rozsahu celého objektu, ako sa nám zachovala dodnes. Na kamennú hmotu existujúceho telesa objektu staviteľ dokomponoval ďalšie podlažie, ktoré v celom rozsahu objektu previazal priebežnou pásovou kordónovou rímsou. Napojenie sa podarilo zachytiť sondami na západnej fasáda objektu (na dvorovej i vonkajšej ). Silne vystupujúce piliere, medzi ktorými boli situované okenné osi, uzavrel stlačeným oblúkom, čím získal ilúziu slepých arkád a uzavrel trojbokými štítmi s bohatou profilovanou rímsou. Stredné osi fasád zvýraznil štítmi segmentového ukončenia s konvexno-konkávnymi líniami, taktiež s bohatou profiláciou rímsy. Tieto štíty sú formou príbuzné štítu, ktorý ukončuje južnú fasádu reprezentačnej časti objektu. V osiach podlažia osadil okenné otvory s mierne segmentovým nadpražím. Všetky okenné osi II. Podlažie (celého objektu) sú rovnakých rozmerov a povodne boli uzavreté. Podkrovie má lomenú klenbu vyklenutú z tehál. Je rozdelené na menšie priestory, ktoré sú medzi sebou prepojené. Otvory sú situované na stred a opatrené kamennými šambránami a kovanými dvermi. Strecha je pokrytá malými bobrovkami, ukladanými na vyčnievajúce plošky tehál a kladená do bohatého ložka malty.
3. stavebná etapa prvá tretina 19.storočia.
V tejto stavebnej etape sa v priestore západného obytného krídla upravil stredný suterén Vybudovali sa obytné priestory v jeho podkroví. Tieto rešpektujú dispozíciu I. podlažia tak ako vznikla do roku 1752. Jednotlivé priestory sú radené za sebou a medzi sebou prepojené. Taktiež sú prístupné zo spojovacej chodbičky. Aby sa priestory dali obývať na II. podlaží sa vybudovali vykurovacie zariadenia prístupné zo spojovacej chodbičky. V severnej časti krídla sa zamuroval vstup na stred deliacej priečky, otvoril sa nový a v tej časti sa vybudovalo nové schodisko na II. podlažie. V daľších častiach podkrovia sa uzavreli prechody situované na stred a utvorili sa nové bližšie k štvorcovému dvoru.
4.stavebná etapa -posledná tretina 19.storočia.
Cisársky žrebčín bol zrušený roku 1828. Účelová budova zmenila využitie. V tomto období sa previedlo najviac nevhodných zásahov do vonkajšej i vnútornej dispozície objektu. K južnému krídlu sa pristavali prevádzkové priestory, ktoré narušili pravidelnú a vyváženú kompozíciu a osovosť vonkajšej časti krídla. Na vnútornom dvore sa vybudovali prevádzkové priestory pre liehovar, ktorý sa usadil v severnom krídle objektu. Jeho prevádzkou najviac utrpelela reprezentačná časť objektu. Vstupnú sieň na I. podlaží prečlenili na severnú a južnú. Severnú časť rozdelili ešte na menšie priestory, vybudovali zariadenia cementové vane, rôzne destilačné zariadenia umiestnili v reprezentačnej sieni, čím narušil jej obvodové múry, stropy a pod. Kaštieľ sa dostal do dezolátneho stavu, ktorý sa dodnes ešte zhoršil. Ďalej sa v severnom krídle prečlenili niektoré veľké maštale, upravili sa okenné otvory. V ostatných častiach objektu sa vybudovali menšie deliace priečky.
5.stavebná etapa dvadsiate storočie.
V tomto období objekt získali štátne majetky, ktoré previedli určité úpravy v západnom krídle objektu. Vybúrali staršie deliace priečky, prečlenili spojovaciu chodbičku, upravili okenné otvory aj na II. podlaží. Najväčším zásahom do dispozície tohto krídla bolo zrušenie kaplnky, jej prestropenie a pre členenie priečkami. Okrem toho sa vybudovali nové sociálne zariadenia v interiéri a pribudovali sa sociálne zariadenia k vonkajším pilierom na I. i II. podlaží. Vybudovali sa niektoré nové okenné otvory, upravili sa jestvujúce. Na južnej fasáda severného krídla sa zmenil rytmus okenných osí, zrútili sa stropy v reprezentačnej časti. Do dvora a okolia kaštieľa pribudli moderné prevádzkové zariadenia, ktoré úplne narušili pôvodnú kompozíciu podľa barokovej zákonitosti.
Dielo skazy bolo dokončené počas komunistickej totality, kedy bez potrebnej údržby slúžil objekt rôznym účelom (dlhý čas v nich sídlil holíčsky semenársky štátny majetok). V súčasnosti je žrebčinec (zapísaný v zozname Národných stavebných pamiatok) v dezolátnom stave, takže jeho vzhľad by cisárovnú Máriu Teréziu rozplakal a nie potešil. Objekty sú vo vlastníctve obce Kopčany, ktorá podľa jej starostu
Ing. Dušana Dubeckého nebude mať nikdy k dispozícii dostatok peňazí na ich rekonštrukciu (potrebných je asi 20 miliónov euro), takže jedinou šancou sú granty z rôznych fondov Európskej únie. O ich získanie sa pokúsia nadšenci sústredení okolo Stana Matulíka a Štefana Švrčeka, ktorí v ostatnom čase do "Štítu" znovu vrátili život. V mesiaci august 2005 bol dokončený Ing.arch. Michalom Hučkom projekt na záchranu tohto historického objektu. Pozitívny ohlas na tento projekt nasvedčuje, že kone sa do voľakedy v žrebčíne natrvalo vrátia.
Od roku 2005 sa zrealizovala výmena strešnej krytiny a časť fasády vo veľkej časti žrebčína, Zrealizovali sa spoločenské priestory v I. podlaží, zrekonštruovala sa kaplnka a dokončený bol realizačný projekt na obnovu "Kaštielika" so zázemím.
Vizualizácie revitalizácie CK Žrebčína v Kopčanoch
Autori: Prof. Ing. Vladimír Hučko CSc., Ing.arch. Michal Hučko